CRP a COVID-19

Zdá sa, že nový koronavírus (SARS-CoV-2) významne zvyšuje hladiny C-reaktívneho proteínu (CRP), a to vďaka zápalovej odpovede organizmu a s ňou súvisiacou deštrukciou tkanív, čo bolo tiež pozorované pri epidémii SARS v roku 2002.

  • Koncentrácia CRP v priemere 30–50 mg/l1-3
  • Vyššie koncentrácie ukazujú na závažnejšie ochorenie vedúce k poškodeniu pľúc a horšej prognóze.3-5
  • Koncentrácie zodpovedajú priebehu choroby: Stav pacienta sa zlepšuje alebo zhoršuje?3-5

Praktické využitie CRP v súvislosti s COVID-19

  • IFCC odporučenie: CRP je jeden z markerov na vyhodnotenie závažnosti infekcie, prognózy a na sledovanie liečby
  • Čínske usmernenie: CRP test spolu s ďalšími klinickými parametrami na počiatočné vyhodnotenie a sledovanie infekcie koronavírusom. Hraničná hodnota CRP: 40–50 mg/l

Prečo sa CRP zvyšuje pri ochorení COVID-19

Jedným z možných vysvetlení tohoto javu je nadprodukcia zápalových cytokínov. Cytokíny bojujú proti patogénom, avšak pokiaľ je systém hyperaktívny, môže dôjsť k poškodeniu pľúcneho tkaniva. Produkcia CRP je vyvolaná cytokínmi a deštrukciou tkanív.6-8

Dodatočne boli hlásené v závažných prípadoch sekundárnej (teda i bakteriálnej) infekcie.9

CRP pomáha utvárať klinický obraz

  • CRP je nešpecifický marker infekcie, zápalu a poškodenia tkanív10
  • Koncentrácia vypovedá o závažnosti ochorenia11
  • Najvyšších hodnôt dosahuje po 48 hodinách od začiatku ochorenia2 → Zvážte dobu, kedy sa objavili symptómy.
  • Polčas rozpadu je 19 hodín12-13 → Koncentrácia sa znižuje, keď zápal u pacienta odznieva a pacient sa uzdravuje

CRP vypovedá o závažnosti akútnej infekcie dýchacích ciest

CRP

Prenosný prístroj QuikRead go® a ľahko použiteľné testy QuikRead go CRP umožňujú flexibilné a rýchle kvantitatívne meranie CRP v rôznych typoch zdravotníckych zariadení.

Prečítajte si viac na stránkach produktu

Literatúra
  1. Chen et al. 2020. Lancet 2020; 395:P507-513.
  2. Mo et al. 2020. doi: 10.1093/cid/ciaa270.
  3. Gao et al. 2020 doi: 10.1002/jmv.25770.
  4. Wang et al. doi: 10.1093/cid/ciaa272.
  5. Deng et al. 2020. doi: 10.1097/CM9.0000000000000824
  6. Gabay C, Kushner I. Acute-phase proteins and other systemic responses to inflammation. N Engl J Med 1999; 340(6): 448-454.
  7. Vasileva & Badawi. C-reactive protein as a biomarker of severe H1N1 influenza. Inflamm Res 2019; 68:39-46.
  8. Huang et al. An interferon‐γ‐related cytokine storm in SARS patients. J Med Virol 2005; 75:185-194.
  9. Zhou et al. Clinical course and risk factors for mortality of adult inpatients with COVID-19 in Wuhan, China: a retrospective cohort study. Lancet 2020;395(10229):1054-1062
  10. Gabay C, Kushner I. N Engl J Med 1999; 340(6): 448-454.
  11. Shine B, de Beer FC, Pepys MB. Clin Chim Acta 1981; 117(1): 13-23.
  12. Pepys MB, Hirschfield GM. J Clin Invest 2003; 111(12): 1805-1812.
  13. Vigushin DM, Pepys MB, Hawkins PN. J Clin Invest 1993; 91(4): 1351-1357